Brest

brest (ulmus, elm, ulm)

Brest je kruhovito-pórovitá a jadrová drevina a jeho cievy sú na priečnom reze zoskupené do svetlých vlnoviek a na tangenciálnom reze tvoria ostrovlnnú fládrovu kresbu aj vďaka výraznejšiemu farebnému rozdielu medzi jarnými a letnými prírastkami drevnej hmoty.  Ako jadrová drevina s tmavším jadrom, kde sa ukladajú zásoby s výrazne sfarbenými chemickými látkami, ktoré strom potrebuje pre svoje fungovanie,  má smerom ku kôre výrazne svetlejšiu beľ krémovej až sivastej farby a tá zvykne byť široká 3 – 4 cm. Preto treba rátať aj s tým, že môže mať niektorá dosky vyrezaná z tejto časti kmeňa v sebe dve výrazne odlišné farebné časti, tieto svetlé pruhy však môžu byť práve zaujímavým osviežením povrchu. Tento efekt je možné vidieť aj na dube, jaseni, agáte, čerešni a orechu.

Jednotlivé druhy brestu, vyskytujúceho sa na Slovensku, sa líšia nielen svojim habitatom (vzhľadom stromu) a miestom výskytu, ale aj farbou dreva. Brest poľný (odb. hrabolistý) je teplomilný a vyskytuje v lužných lesoch – v tzv. tvrdých luhoch, má až červeno-hnedé až čokoládovo hnedé jadro. Brest horský sa vyskytuje v podhorských oblastiach až do výšky 1000 m.n.m a má svetlohnedé až krvavočervené jadro. Oba druhy sa dožívajú v pralesoch až 400 rokov.  Brest väz sa v našich končinách vyskytuje najmenej a dožíva sa veku 250 rokov, má spomedzi svojich súkmeňovcov najsvetlejšie drevo a najviac sa podobá na jaseň. Všetky druhy brestu však majú veľmi atraktívnu farbu a kresbu a majú po dokonalom vybrúsení hodvábny lesk.

Brestové drevo je tvrdé, ťažké (hustota je 640kg/m3) a húževnaté. Zle sa štiepa a impregnuje. Dobre sa opracováva, suší aj povrchovo upravuje. Vyskytuje sa aj v očkovej textúre a s ňou sa používa na v masívne používa menšie objekty ako sú fajky, ale krájané dyhy s očkovanou textúrou sa používajú napríklad na oplášťovanie dielcov interiéru luxusných áut.

Drevo brestu má vysokú  húževnatosť a v minulosti sa používalo v kolárstve na výrobu namáhaných častí mlynov, vozov a kočov.

Jeho výrazná „veľkokvetá“ textúra vynikne na veľkých plochách a objektoch, ale predurčuje ho aj na výrobu dekoračných dýh krájaním. Mimoriadne pekne táto textúra vyznie pri zaoblených hranách alebo iných záfrezoch do plochy, pri prechode medzi radiálnym alebo tangenciálnom reze a priečnom reze. Aj vďaka tomu je jeho drevo vhodné pre rezbárstvo. Sochári a rezbári ocenia aj jeho fascinujúce farbu a textúru, ako aj dobrú opracovateľnosť, aj napriek tomu, že je to tvrdá drevina. Brestové drevo používal aj svetový sochár Henry Moore na svoje fascinujúce diela.

Socha Reclining figure of Henryho Moora je vyrobená z brestu

Tým, že je menej dostupné, sa jeho použitie sústreďuje na zákazkovú výrobu a dekoračné účely.Jeho lyko je rovnako mäkké, jemné a pevné zároveň ako najviac používané lyko z lipy a používa sa na dekoratívne viazanie.

Má v sebe vysoký podiel trieslovín, preto sa výťažky z jeho kôry používaj v medicíne aj vďaka nim je viac trvanlivý pod vodou ako na vzduchu.

 

Habitat, výskyt a dostupnosť

Bresty sú stromy vysoké 30 – 40 m s vajcovitou až nepravidelne rozloženou korunou. Sú našou domácou ekologicky významnou drevinou a sú súčasťou našich pralesov, pretože okrem buka, jedle, jaseňa či javora aj bresty sú napríklad pôvodnými drevinami Badínskeho pralesa v Kremnických vrchoch, sú súčasťou pralesa Šimonka v Slanských vrchoch a v menšej miere aj v pralesoch Malých Karpát ako je lokalita Vysoká či Veterlín. Bresty žial napádajú kôrovce a tým prenášajú hubové ochorenia. V 20. storočí prebehli Európou dve epidémie grafiózy, a tak je brestové drevo menej dostupné.

 Zaujímavosť

V strednej Európe je brest zaujímavým prvkom biodiverzity. Ale pre celú západnú Európu vrátane Spojeného kráľovstva a tiež USA predstavuje brest obľúbený krajinotvorný prvok, ktorý sa často vysádzal do alejí do miest alebo vidieckych sídiel a do krajiny. Názov Elm street nesú mnohé ich ulice.

Len v Británii grafióza v krátkom čase zdevastovala takmer dve desiatky miliónov jedincov, bola to národná trauma. Princ Charles je kráľovským patrónom reintrodukcie (znovuzavedenia) brestov a počas návštevy Badínskeho prales, kde videl, že na Slovensku sa brestom darí a nájdu sa populácie, ktoré sa dožívajú vysokého veku, prišiel s myšlienkou reintrodukovať do Spojeného kráľovstva rezistentné jedince bresta zo Slovenska, pričom pilotný experiment sa uskutočnil v jeho sidle v Highgrove, kde sa podarilo úspešne zasadiť 50 mladých stromčekov z východného Slovenska. Najprv sa však vytipovala populácia bresta horského odolná voči grafióze, ktorá rastie napríklad v pralese Šimonka v Slanských vrchoch. Vedci odorali týmto vybraným jedincom brestu konáriky, púčiky, ktoré potom v laboratórnych podmienkach primäli, aby z nich regenerovali celistvé rastlinky brestu. Z brestov vypestovaných v skúmavke medzitým vyrástla v Škôlkarskom stredisku Šariš reprodukčná výsadba a založil sa tu aj semenný sad. Svetovo uznávaným slovenským odborníkom na bresty je Prof. Jaroslav Ďurkovič z Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, ktorý bol súčasťou tohto experimentu.

Zdroje:

http://www.bcdlab.eu/drevo/brest.html

Barát, Andrej : Les princa Charlesa zdobia slovenské bresty už 20 rokov, https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/542246-slovenske-bresty-zdobia-kralovstvo-anglickeho-princa/

Autor článku: kotradys
Dátum zverejnenia: 02. 12. 2020

Podobné články