Čerešňa

Čerešňa je v mnohých kultúrach symbolom radosti, šťastia a lásky a najmä s jej kvetmi sa spájajú rôzne mýty. Jej výskyt krásne vidno v skorú jar, keď ako prvá v lese alebo v sade na bielo zakvitne. Na jeseň jej listy odchádzajú v ohnivom oranžovo-červenom sfarbení. V Japonsku je jarné kvitnutie ich odrôd čerešní veľkou turistickou atrakciou a spolu s javormi vysadené aleje alebo stromoradia krášlia mnoho verejných aj súkromných priestorov.

To, čo je možné kúpiť na Slovensku ako rezivo čerešne je najčastejšie z divokej čerešne vtáčej (Prunus Avium), ktorá sa vyskytuje na okrajoch zmiešaných prevažne listnatých lesov. Európska čerešňa vtáčia dorastá do výšky 20-25m a vytvára valcovitú až nepravidelnú korunu a je našim najvyšším ovocným stromom.  Ľahko ju v lese spoznáme podľa jej charakteristickej hladkej tmavej kôry s priečnymi horizontálnymi pruhmi po jej obvode. Vo veku 100 rokov už jej jadro zvykne podliehať hnilobe, preto sa často ťaží už vo veku 70 rokov.

Misky z čerešne vtáčej, vytvorené tradičnou technikou výroby bačovského riadu, rezbár Jozef Hrmo z Kremnice

Rezivo je u predajcov piliarskych výrobcov a vo veľkoskladoch pre stolárov celkom dobre dostupné a to isté platí aj pre dyhy a dyhované dielce. Čerešňa je veľmi obľúbenou drevinou práve pri dekoračnom dyhovaní, lebo s minimálnou vrstvou dreva tak dokáže veľká plocha zažiariť a získať ušľachtilý vzhľad.

A čo s čerešňovým drevom z našich záhrad? Ťažobná logistika je náročná, ale nie nemožná. Len máloktorá čerešňa zo záhrady sa dostane na pílu, kde z nej vyrobia rezivo. Je pekné použiť drevo zo stromu zo svojej záhrady, s ktorým sme roky žili v symbióze, na niečo hodnotné vo svojom interiéri a nielen vo svojom krbe ako palivové drevo, kde väčšina zrezaných ovocných stromov končí. Za námahu to stojí. V lepšom prípade môžu časti kmeňa putovať ku rezbárovi či sochárovi, ktorý z nich môžu vytvoriť plastiky alebo misky alebo iné kuchynské pomôcky.  Spaľuje sa rovnako ako ostatné ovocné dreviny v pizzových a chlebových peciach a v udiarňach, kde prispieva ku špeciálnej chuti na dreve údeným mäsovým a syrovým špecialitám.

Dosky Zoja z čerešne, kde je pekne vidno farebný rozdiel medzi jadrovým drevom a beľou https://kusokdreva.sk/produkt/sada-dosiek-zoja/

Farba a textúra

Taktiež ako orech patri svojou anatomickou stavbou medzi tzv. „prechodné dreviny“. Drevo má pekné sfarbenie, ktoré je jedným z najkrajších medzi drevinami. Vďaka svojej homogénnej štruktúre sa čerešňové drevo dobre leští a povrchovo upravuje. Beľ je jemne krémovo ružová. Jadro je načervenalo žltohnedé až červenohnedé. Vplyvom svetla a času drevo intenzívne tmavne až do červeno – tmavohnedej farby. Višňa má menej červene, je viac žltohnedá a dreňové lúče sú oproti čerešni menej viditeľné. Višňa má mdlý lesk, pričom čerešňa má drevo hodvábno lesklé. Cievy nie sú také veľké ako u orecha a sú rovnomerne rozptýlené, preto je homogénnejšie a veľmi dobre sa opracováva a leští. Dreňové lúče viditeľné len na radiálnom reze, ako drobné tmavšie zrkadielka.

Ak je celý interiér zariadený čerešňovým drevom, či už v podobe masívu alebo dyhovaných dielcov, má neskutočnú aktivizujúcu radostnú energiu, akoby ten charakter stromu sa prenášal aj do vyžarovania z dreva.

Veľmi obľúbená pri tvorbe interiérov a nábytkových solitérov je aj americká čerešňa (American Cherry, Black cherry/ lat. Prunus serotina) , ktorá sa vyskytuje prevažne na severovýchode  USA a je ich exportným artiklom v podobe reziva a najmä krájaných dekoračných dýh. Farba americkej čerešne je svetlejšia viac ružovkastá oproti európskym odrodám.

Mesamachine by Jaime Hayon, Mesamachine by Jaime Hayon as part of Connected, zdroj: https://www.americanhardwood.org/en/library/image-gallery/mesamachine-by-jaime-hayon

Vlastnosti: Obe dreviny majú veľmi príjemnú vôňu, višňa o čosi výraznejšiu. Sú dreviny tvrdé, stredne ťažké (hustota je 570-640kg/m3), ohybné, pružné, pevné s dobrou opracovateľnosťou. Drevo je odolné voči napadnutiu hubami (patrí do triedy prirodzenej trvanlivosti dreva 3, čo sú mierne odolné dreviny, kam patrí napríklad aj borovica a smrekovec) , ale milujú ho červotoče.

Použitie: Drevo z týchto dvoch drevín je silným dekoračným prvkom v interiéri a je priam predurčené na výrobu v nábytkárskom priemysle a na výrobu ušľachtilých podláh a je veľmi cenené a používa sa aj pre intarzie a drobnosti od rezbárov a umeleckých stolárov.

Dostupnosť: Momentálne zastúpenie čerešne v lesoch Slovenska je nižšie ako 0,1 % (1 931,692 ha – rok 2012). Väčšinou je primiešanou drevinou v porastoch iných dominantnejších druhov drevín.

Jedno z auditórií v Parco della Musica di Roma, od geniálneho talianskeho architekta Renza Piana, kde je celý interiér vytvorený z dyhovaných dielcov americkou čerešňou. https://www.americanhardwood.org/en/examples/other-applications/rome-auditorium-by-renzo-piano

Zaujímavosť

Plody čerešne a čerešňové a višnové sady sú kapitoly sami o sebe, ale musím tu spomenúť  Krupinskie čerešne (Krupinskie chrupki) alebo aj Dudečky sú hontianskym špecifikom, kde sú ovocné stromy a celé sady sú dodnes typickým prvkom tradičnej hontianskej krajiny, charakteristickej rôznorodosťou krajinných štruktúr. Známy bol krupinský sad vysadený ešte za Slovenského štátu, ktorý v súčasnosti chátra.

Hrušovské čerešňové stromoradia z odrody Krupinskie chrpky, vysadené na mediach (skladoch). foto: V. Kotradyová

V Hrušove, jednej z rázovitých hontianskych obcí,  bolo typickým vysádzanie ovocných drevín do medzí – skladov, aj popri cestách vytvorených z kameňov vyzbieraných na svojich poliach. Na takomto podklade sa vytvorila na medziach teplejšia mikroklíma a tam sa tam čerešniam chrpkám extra darilo. Pamätníci spomínajú, že keď prišla koncom 70-tych rokov kolektivizácia aj na Hrušov a mnohé tieto medze  spolu so chrpkovými stromoradiami, sa buldozermi zrušili,  zvyšné čerešne sa urazili a prestali rodiť. Zároveň sa však o svoje čerešne mnohí gazdovia aj prestali starať, alebo jednoducho čerešne zostarli. Doteraz tieto čerešne rodia sporadicky, naposledy to bolo práve v skoré leto 2020. Sama ich u seba na chalupe na Hrušove niekoľko na medzi mám, priesiahli už vek 80 rokov a podliehaju už hnilobe, preto uvažujem o vysadení nových stromčekov tejto pôvodnej hontianskej odrody  do stromoradia a pokúsiť sa ich uchrániť pred maškrtnou divou zverou, ktorá má mladé ovocné stromčeky extra rada.

Veronika Kotradyová

Zdroje

Kučerová, Jana, Kotradyová, Veronika: Wood basic guide, http://www.bcdlab.eu/drevo/ceresna.html

Kolektív autorov: Proholz – Holzspektrum- Ansichten, Beschreibungen und Vergleichswerte, 2006

https://www.projektidentita.sk/database-record/4

https://www.americanhardwood.org/en/american-hardwood/american-cherry