Prečo prírodné materiály – 1. časť

Slovensko má vďaka miernemu podnebiu, pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu má veľmi rôznorodú pôdu a tým máme veľký potenciál poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Vďaka neustálemu rastu miest a infraštruktúry je badať veľké úbytky pôdy v prospech zastavaných plôch, pričom stavebníctvo predstavuje obrovskú ekologickú záťaž, Preto nie je jedno, čo sa stavia a z čoho.

Prírodné materiály z dorastajúcich surovín ako je drevo, hlina, ovčia vlna, ľan, konope a pod.) majú hneď niekoľko presvedčivých argumentov pre svoje použitie v stavebníctve a interiérovom dizajne. Majú nízku uhlíkovú stopu vďaka ich aktívnemu zabudovávaniu CO2 počas ich života a ich možnosti ekologickej ťažby či žatvy a spracovania na finálne produkty, to všetko s nižšou záťažou pre životné prostredie a zdravie zamestnancov. Zároveň má ich spracovanie (v ideálnom prípade až do finálnych produktov kvôli vyššej pridanej hodnote) priaznivý dopad na zamestnanosť v regiónoch a rozvoj lokálnej ekonomiky.

Inou a nemenej presvedčivou oblasťou sú ich priaznivé vlastnosti pre kvalitu vnútorného prostredia a s ňou spojenými benefitmi pre zdravie a wellbeing užívateľov.

Mnohé parametre mikroklímy sú merateľné, niektoré viac, niektoré menej, v minulých rokoch vďaka pokroku vo vývoji rôznych senzorov na meranie fyziologických reakcií človeka na čokoľvek, je možné zmerať aj reakcie na prostredie okolo neho. Tieto merania sa dajú využiť na zvýšenie predaja, ale aj na vedecké účely, kedy je možné zistiť, čo ľudom robí v priestore dobre a čo nie. Hyperlink

Z oblasti vizuálneho komfortu sú to zemité a teplé farby, štruktúra a textúra podporujúca plasticitu povrchu, ktoré sú príjemné pre ľudské oko. Pre haptický/dotykový komfort je merateľná nízka tepelná vodivosť, pre človeka prijateľnejšia tvrdosť a sorpčné vlastnosti pri priamom kontakte s ľudským telom. Tieto materiály taktiež zlepšujú akustickú pohodu v priestoru, svojou prirodzenou pórovitosťou napomáhajú akustickej pohode. Aj je napríklad pri dreve použitá povrchová úprava, ktorá uzatvára póry, je možné ešte pracovať aj s perforáciou povrchu.

Čo sa týka kvality vnútorného ovzdušia, môžeme hovoriť o nižšom obsahu VOC emisií v samotných materiáloch vo svojej autentickej podobe ako aj o schopnosti obsah organických prchavých látok z ovzdušia v interiéri absorbovať a neskôr desorbovať už v menšej miere. Pri dreve a materiáloch na báze dreva je síce formaldehyd uvoľňovaný nielen z lepidiel, aditív a syntetických povrchových úprav, ale aj zo samotného dreva, pričom ale drevo, ktoré bolo menej tepelne upravované (pri sušení alebo lisovaní) uvoľňuje túto zlúčeninu v podstatne nižšej miere. Táto téma je v súčasnosti vysoko diskutovaná v odborných kruhoch z dôvodu zintenzívnenia výstavby pasívnych domov. Do kvality ovzdušia v interiéri môžeme zahrnúť aj vlhkosť vzduchu, ktorá pri interiéroch s výrazným použitím hliny a dreva bez povrchovej úpravy dokáže adaptovať počas vlhkostných špičiek a podľa potreby absorbovať alebo desorbovať vlhkosť do ovzdušia, tak, aby bola výsledná vlhkosť optimálna. V takýchto interiéroch zotrvávajú prospešné záporné ióny dlhšie, čo môžeme nazvať aj priaznivou iontovou mikroklímou.

Menej merateľné parametre sú vedomý aj nevedomý pocit z pobytu v interiéri. Človek prirodzene inklinuje ku lokálnym prírodným materiálom a prírodu evokujúcim riešeniam a náš nervový systém a tým aj celé telo sa v ich prítomnosti dokáže uvoľniť a eliminovať stres, respektíve sa ho skôr zbaviť. Prírodné materiály sú súčasťou bytových interiérov a aj ich použitie vo verejných priestoroch pomáha vytvoriť civilnú až domácku atmosféru. Nie náhodou sa v priestoroch určených na odpočinok- regeneráciu a rekreáciu intuitívne použité prrodné materiály a zeleň. Celkovo prostredie vytvorené z materiálov v autentickom prevedení a minimom povrchovej úpravy, dokáže pôsobiť komfortne, upokojujúco alebo vyvolávať pozitívne emócie, čím môže pôsobiť regeneratívne pre celý nervový systém človeka a tým napríklad zefektívniť liečbu a skrátiť pobyt v nemocničnom zariadení alebo v inom exponovanom prostredí.

Autor článku: kotradys
Dátum zverejnenia: 03. 12. 2020

Podobné články