Termín ťažby dreva
To, že je zima najvhodnejším časom na ťažbu dreva, bolo už oddávna známe. A nielen preto, že cez zimu nebolo toľko práce v stajniach a na poliach. Najpodstatnejší dôvod bol ten, že stromy sa v chladnom období (október-február) nachádzajú vo fáze pokoja. To znamená, že v kmeni a vetvách cirkuluje len minimálne množstvo výživných látok nevyhnutných na prežitie stromu. Čim menej tekutín v ňom cirkuluje, tým menej „pracuje“ – praská alebo zosychá neskôr pri procese sušenia. V zime zoťaté drevo má tiež vysoký stupeň odolnosti voči hubám a živočíšnym škodcom. Skutočnosť, že na jeseň a v zime zoťaté drevo veľmi pomaly a rovnomerne vysychá, bola kedysi veľká výhoda. Až do 18. storočia sa totiž drevo aplikovalo prevažne v čerstvom stave. Všeobecne sa považovali december a január za najvhodnejšie mesiace pre ťažbu dreva.
Keď dedina vyhorela, bolo často potrebné začať rýchlo znovu stavať nezávisle od ročného obdobia. Znamenalo to ale, že zruby a drevené strechy postavené takto z núdze na jar či v lete z čerstvo zoťatého dreva, mali potom často kratšiu životnosť. Hranoly takto spracované „pracovali“ viac. Drevo bolo tvarovo nestabilné – krútilo sa, bortilo čo spôsobovalo tvarovú nestabilitu celej stavby. Tiež také stavby menej odolávali poveternostným vplyvom a skôr ich napadli škodcovia.
Jaseňová podlaha z „mesačného dreva“, Thoma
Okrem toho, že sa za normálnych podmienok ťažilo drevo vždy v zime, sa v minulosti drevorubači zvykli riadiť podľa fáz mesiaca, a to nasledovným pravidlom: drevo má byť zoťaté v období ustupujúceho mesiaca, pretože vtedy je v kmeni obsiahnuté najmenšie množstvo miazgy a všetky rastliny sa orientujú do koreňov. Existuje kalendár podľa fáz mesiaca a zverokruhu, podľa ktorého je možné si vybrať vhodný deň ťažby. Už staré predpisy zo začiatku nášho storočia určovali najvhodnejší čas ťažby dreva podľa toho, na aký účel malo byť drevo použité. Napr. pri dreve určenom na nábytok (kde je dôležité aby sa drevo nerozsúšalo) sa odporúčala ťažba v prvých ôsmych dňoch po decembrovom nove v znamení vodnára alebo ryby (Frommeld, 1998).
Správnym výberom dňa ťažby sa dá podľa starých pravidiel ovplyvniť aj odolnosť voči horeniu, čo bolo obzvlášť dôležité pre drevostavby. Toto pravidlo platilo už v starovekom Ríme a je známe, že sa ním riadili aj Vikingovia pri stavbe lodí.
Ďalším spôsobom, ako prirodzene zvýšiť trvanlivosť je použitie len jadra a nie bele, najmä u tvrdých drevín používaných v tesárstve ako je dub, či agát. Funguje to tak, že jadro je v podstate viac stabilizačná zložka stromu a beľ je mladšie drevo, ktoré sa odlišuje nielen svetlejšou farbou oproti jadru u jadrových drevín, ale má aj menej ochranných extraktívnych látok (terpenoidy u väčšiny ihličnanov, triesloviny u duba a iných listnatých drevín) a je aj bližšie ku tkanivám kambia, ktoré sa nachádza medzi kôrou a drevom, kde prebieha transport výživných látok. Beľ je teda chutnejšia pre škodcov- najmä podkôrny hmyz. V tradičnom tesárstve sa beľ snažili v minulosti okresať a pracovať len s jadrom, najmä pri tvrdých drevinách ako je dub, ktorý bol hlavným materiálom v tradičnom tesárstve v južných regiónoch Slovenska ako je Hont, Tekov či Novohrad.
V Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku sa v posledných rokoch objavil trend prinavracania sa k týmto starým pravidlám. Ide hlavne o ľudí s environmentálnym zmýšľaním, ktorí za svoju životnú filozofiu považujú návrat k prírode.
Sídlo firmy Thoma v Goldeggu, Rakúsko, je celá postavená z „mesačného dreva“
Veda však zostáva skeptická. Problematikou vplyvu fázy mesiaca v čase ťažby dreva na jeho vlastnosti sa zaoberalo množstvo vedcov z prestížnych vedeckých inštitútov. Na túto tému sa uskutočnilo kolokvium Forst- und Holzwissenschft Kolloquium v decembri 1999 na ETH v Zürichu. Jeden zo záverov tohto kolokvia je, že mesiac predstavuje iba jeden z mnohých prírodných vplyvných faktorov, ktoré priamo alebo nepriamo pôsobia na vlastnosti dreva. Preto, aby sa mohol naozaj dokázať vplyv mesiaca, by sa museli v budúcnosti uskutočniť buď veľmi rozsiahle náhodné skúšky, alebo by sa mohli použiť geneticky identické stromy (klony), ktoré by rástli a boli progresívne zoťaté pri kontrolovaných a rovnakých podmienkach (Kupferschmied, Weber, 2000).
Ak je možné ovplyvniť objem tekutín v dreve správnym výberom termínu jeho ťažby, je rozhodne z ekologického aj ekonomického hľadiska výhodné to rešpektovať. Bolo by potom možné ušetriť energiu na sušenie (šetrenie energie), vyhnúť sa použitiu chemických látok na ochranu dreva pred biotickými a abiotickými činiteľmi, čo by malo pozitívny dopad na životné prostredie, zlepšenie podmienok na pracovisku, kde sa drevo spracováva (nevznikali by tak emisie s obsahom škodlivých chemikálií) a tiež pre užívateľa konečného produktu v podobe nábytku alebo ostatných interiérových prvkov (neuvoľňujú sa do ovzdušia zvyšky ochranných látok).
Medzičasom urobil veľkú osvetu v tejto oblasti Rakúšan Erwin Thoma, pôvodne lesník, ktorého práve tzv. mesačné drevo inšpirovalo natoľko, že okrem kníh, ktoré o tom napísal, spustil aj vlastnú výrobu drevostavieb z mesačného dreva (Holz 100) s vlastným konštrukčným princípom bez použitia lepidiel a nutných izolácií, inšpirovaný samotnou anatomickou stavbou dreva. Ako lesník mal hlboké poznanie stromov a dreva a ku drevostavbám sa dostal cez svojho príbuzného – tesára tradičnej alpskej školy.
Odporúča okrem iného drevo takto zoťaté nechať v lese do jari korunou dole z kopca, ak je to možné. Prijal aj naše pozvanie byť hlavným rečníkom na kolokvium Interakcia človeka a dreva a mali sme možnosť ho aj navštíviť v centrále jeho firmy v malebnom starobylom mestečku Goldegg v Rakúsku, tiež postavenej z mesačného dreva. Veľkou výhodou stavebného reziva z mesačného dreva zoťatého v zime je jeho tvarová stálosť, čo je výhodou najmä pri tvorbe rámovej konštrukcie pre veľké presklenné plochy.
Konštrukčný princíp Holz100, hviezdicovo lepené smrekové dosky, ktoré sú prične spájané bukovými kolíkmi bez použitia lepidla
Dokazuje to aj samotná budova, kde sídli jeho firma a tiež mnohé z jeho realizácií menších obytných stavieb, ale aj veľkých stavieb hotelov a iných občianskych budov. Známy je aj jeho experiment so stoličkami z rôznych drevín, ktoré má skutočne vo svojom showroome, kde si ľudia môžu vyskúšať, aké drevo ich priťahuje najviac. Doterajšie výsledky naznačujú, že charakter drevín je príbuzný charakteru človeka.
Na Slovensku už medzičasom tento trend začal nachádzať ohlas. Termín ťažby dreva je však stále ťažké regulovať. Bežné to zatiaľ nie je a musíte nájsť osvietených lesníkov a tesárov/drevostavbárov. Domáci odberatelia zatiaľ nekladú požiadavky tohoto druhu bežne. Už aj na Slovensku sú však ľudia, inšpirovaní najmä knihami Erwina Thomu, ktorí dokážu zabezpečiť mesačné/lunárne drevo. Sama som si pred dvomi rokmi zabezpečila dubové a smrekové rezivo z tohto zdroja.
Experiment so stoličkami, showroom Thoma
Už s ním mám plány a zatiaľ sa prirodzene dosušuje vonku v klietke. Sama som zvedavá, ako to dopadne, lebo niet nad vlastnú skúsenosť.
Veronika Kotradyová
Literatúra
Bariska, M, Rosch P (2000) Felling date and shrinkage behaviour of Norway Spruce. Schweiz Z Forstwes 11:439–443 (in German, English summary)
Frommeld S. (1998) Die bessere Holzqualität durch das richtige Fällen der Bäumen. Gesünder Wohnen, 1998, č. 5/6, s. 28-33.
Kotradyová V. (2004) Ekologické aspekty tvorby interiérových prvkov, 1. časť. Vydavateľstvo TU vo Zvolene
KÜPFERSCHMID A. D., WEBER P. (2000) Mondphase – Fällzeitpunkt- Holzqualität (Rückschau auf das Forst-und Holzwissenschaftliche Kolloquium vom Dezember 1999 an der ETH Zürich). Wald und Holz, 2000, č. 5, s. 12-14.
Thoma E. (2006) … viděl jsem tě růst (O prastarém a novém životě se dřevem, lesem a Měsícem, Paprsky
Zurcher E., Schlaepfer R., Conedera, M., Giudici F. (2010) Looking for differences in wood properties as a function of the felling date: lunar phase-correlated variations in the drying behavior of Norway Spruce (Picea abies Karst.) and Sweet Chestnut (Castanea sativa Mill.). Trees 24:31–41, Springier, https://link.springer.com/article/10.1007/s00468-009-0376-2
